Aby ste naštartovali turbínu v jadrovej elektrárni, musíte ju najskôr z natáčacieho zariadenia rozbehnúť na päťdesiattri otáčok za minútu. Až potom môžete pustiť na lopatky turbíny horúcu paru, ktorá roztočí desiatky ton ťažký kolos. V plnej prevádzke spraví za minútu až tritisíc otáčok.
Turbína tretieho bloku v Mochovciach sa takto roztočila úplne prvýkrát pred zhruba dvoma týždňami. A Slovenské elektrárne o tom 2. júla priamo na mieste informovali aj poslancov Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti.
Točí sa, ale ešte nevyrába elektrinu
Pri otáčkach porovnateľných s ľudským tepom – päťdesiattri za minútu – prebiehajú prípravy na uvádzanie bloku do prevádzky. Turbínu roztočili najprv tlačidlom priamo pri nej, ale potom aj ovládaním z blokovej dozorne, ktorá je mozgom celej elektrárne. Riadi všetko – od reaktora cez turbínu až po chladiace veže.
Roztočenie turbíny je dôležité pre uvádzanie do prevádzky, takže turbogenerátory tretieho bloku budú ďalej pokračovať v naplánovaných testoch.
Takto vyzerá nábeh turbíny 3. bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach.
Para nie je z reaktora
Pri turbogenerátoroch na novej elektrárni v Mochovciach ešte na chvíľu zostaneme. Pod každou turbínou sa nachádza kondenzátor. Slúži na vyzrážanie pary, ktorá roztočila lopatky obežných kolies turbíny a svoje si už „odpracovala“. Takúto paru potom potrebujeme skvapalniť, potom znova ohriať a v parogenerátoroch odpariť, tak aby svojím tlakom mohla roztáčať lopatky turbíny. Stále, dookola, 345 dní v roku počas prevádzky.
Ak však para odovzdá svoje teplo kondenzátoru, ako ho schladíme?
Práve tu vstupujú do hry viac než stodvadsať metrov vysoké veže, ktoré sú ikonickým poznávacím znamením jadrových elektrární na Slovensku. Mnoho ľudí pri ceste okolo Mochoviec či Bohuníc predpokladá, že reaktory sú schované priamo pod vežami. Nuž, chladiaca veža naozaj len ochladzuje vodu. Presnejšie, ventiluje ju prirodzeným prúdením vzduchu. Pre zvýšenie efektívnosti chladenia majú chladiace veže tvar trysky a nad panorámou elektrární vidíme stúpať oblaky vodného aerosolu. Veže teda slúžia len na chladenie kondenzátorov.
A reaktor?
Ten treba hľadať úplne inde, v stovky metrov vzdialených železobetónových ochranných obálkach. S chladiacimi vežami súvisí ďalší úspech pri dokončovaní novej elektrárne v Mochovciach.
Nábeh natáčacieho zariadenia EMO TG31.
Premiérové napustenie chladiacej veže tretieho bloku
Chladiacu vežu číslo päť sme v druhej polovici júna napustili na prevádzkovú hladinu. A zapli sme obrovské čerpadlá, ktoré pumpujú vodu z chladiacej veže do kondenzátora. Tretí blok tak úspešne absolvoval z blokovej dozorne riadený prvý nábeh čerpadiel cirkulačnej vody, ktorá do chladiacej veže prúdi cez potrubie s priemerom dvestodvadsať centimetrov.
Apropos čerpadlá.
Rozbehli sme dva najväčšie motory v elektrárni. Príkon každého je bezmála päť megawattov, ktoré si odkroja z plánovaného, približne päťsto-megawattového výkonu každého reaktorového bloku. Sú to najväčšie spotrebiče v mochovskej atómke a za hodinu minú takmer toľko elektriny, ako štyri priemerné slovenské domácnosti za celý rok.
Sedemnásť plaveckých bazénov za hodinu
Nečudo, že potrebujú veľa šťavy, veď pri maximálnom prietoku čerpadlo tlačí až tridsaťpäťtisíc kubíkov za hodinu, to je tridsaťpäťtisíc ton vody z chladiacej veže do kondenzátora. Kým autom prejdete z Bratislavy do Piešťan, čerpadlo stihne naplniť až sedemnásť plaveckých bazénov. Váha prečerpanej vody je porovnateľná so štyristoštyridsiatimi lietadlami Boeing 737, z ktorých si vystaval flotilu najväčší nízkonákladový letecký dopravca v Európe.
To všetko „na pleciach“ superčerpadla – aby sme ochladili kondenzátor, do ktorého sa voda vracia s teplotou maximálne tridsaťtri stupňov Celzia. A potom ohriata znova cestuje stovky metrov späť do chladiacej veže.
Sprava: Branislav Strýček, generálny riaditeľ Slovenských elektrární, Marta Žiaková, predsedníčka ÚJD SR, a Karol Galek z poslaneckého výboru NR SR na tlačovom brífingu po návšteve Mochoviec 2. júla 2019